Na môj dotazník odpovedalo presne dvadsať študentov, rovnomerne rozdelených medzi chlapcov a dievčatá (k obidvom z možností sa prihlásilo 10 respondentov). Skoro rovnomerne boli rozdelený aj medzi vekové kategórie, ktoré sa nachádzajú v našej triede. Konkrétne mi na dotazník odpovedalo 7 šestnásťročných,
7 sedemnásťročných a 6 osemnásťročných študentov.
Na naše gymnázium prišli šiesti respondenti z deviateho ročníka a štrnásti z ôsmeho.
Pri neskoršom rozbore výsledkov prieskumu som zistil, že vekové kategórie vykazovali veľmi podobné výsledky v každej oblasti môjho výskumu. Pri skupinách študentov ktorý nastúpili na GYMES z ôsmeho a deviateho ročníka to bolo trochu iné. Študenti týchto dvoch kategórií sa mierne odlišovali v odpovediach, no táto skutočnosť mohla byť skreslená nízkym zastúpením študentov ktorý nastúpili z deviateho ročníka.
Kvôli týmto skutočnostiam sa neskôr nebudem venovať rozdielnym odpovediam skupín rozdelených na základe veku alebo ročníka nástupu na GYMES.
Na otázku ku ktorému predmetu by študenti svoje práce priradili dominovali humanitné vedy. Konkrétne Náuka o spoločnosti so 4 prácami. Prírodné vedy boli zastúpené iba 11,4%.
Priemerný počet hodín, ktoré práci SOČ študenti venovali je 13,2. Študenti svoju prácu SOČ písali priemerne počas šiestich dní. Z toho vyplýva, že študenti písali priemerne 2,2 hodiny denne. Kvôli rozmanitosti odpovedí na tieto otázky odpovede nebudem bližšie upresňovať.
Ďalej sa budem venovať spokojnosti študentov so svojou prácou. Na otázku, ktorá žiadala respondentov o ohodnotenie svojej spokojnosti na škále od 1 po 10, väčšina študentov uviedla číselnú hodnotu 8. Táto odpoveď tvorila až tretinu celkových odpovedí. Ďalšia najčastejšia odpoveď bola 10 ktorá mala 20% zastúpenie. No keď som sa opýtal, akou známkou by ohodnotili svoje práce, známku 1 by si dalo až 70% študentov.
Nasledujúca otázka sa pýtala študentov na to, čo by zmenili na svojej práci, ak by ešte mali takúto možnosť. Údaje boli pre mňa osobne veľmi zaujímavé. Celkovo osem respondentov (40%) by na svojej práci nemenili vôbec nič, štyria (20%) by urobili iba malé zmeny, no ďalších osem (40%) by urobilo vo svojej práci zásadné zmeny, ako napr. zmenili by celú tému svojej práce.
Zaujímavé, avšak očakávané odpovede sa objavili pri otázke, či by študenti robili prácu SOČ, ak by nebola povinná. Všetkých 20 respondentov odpovedalo, že by túto prácu nerobili. No v otázke, či si myslia, že ich práca v niečom obohatila šesť respondentov (30%) odpovedalo áno. Títo respondenti ďalej uviedli, že ich práca obohatila hlavne dvoma spôsobmi. Poskytla im príležitosť dozvedieť sa niečo nové o téme, ktorú si vybrali, a samotné písanie ich obohatilo skúsenosťami s prácami.
Na poslednú otázku, ktorá dávala priestor voľne sa vyjadriť k danej téme, so dostal iba dve zmysluplné odpovede. Prvá skonštatovala, že po prekonaní sa si študent prácu SOČ celkom užil, hlavne kvôli informáciám, ktoré zistil. Druhá odpoveď skonštatovala, že citujem: „Písanie Sočky by dávalo väčší zmysel, ak by nám minulý rok neboli spôsobované zbytočné stresy ročníkovkou.“
Z otázok, ktoré dávali priestor sa voľne vyjadriť taktiež vyplýva, že sa mi podarilo vytvoriť uvoľnenú atmosféru. To sa dalo vybadať tak, že medzi písomnými vyjadreniami som dostal aj menší počet emotikonov.